"Its all about my passion in music."

Recenzie

Bratislavský Undergroundový Majáles!

27. května 2009 v 11:25 | Mišina_Sixx
Toš bola akcia, ktorá sa konala v Bratislavskom zbúrano-nezbúranom PKO 23.5. A poviem vám buď to bude tým, že som už dlho nebola na žiadnej podobnej akcii, alebo toto podujatienaozaj stálo za to!

Na prvom úspešnom "podzemnom" majálese som sa ocitla viac-menej náhodne a to asi len vďaka tomu, že som si pomýlila dátumy akcií a v sobotu som si uvedomila, že "Aha, Alkehol a Konflikt boli v Randal-y včera nie dnes."

A tak hola hej večer do PKO, kde som najprv ani nešla dnu, keďže ľudkovia, s ktorými som sa tam stretla mi tvrdili, že lístky počkajú...a počkali. Najprv však moje oči museli zazrieť Chichi-liki-tua, inak známych ako "Láska moja de sí?", ktorí ani za svet nechceli opustiť pódium. No, nič proti ich tvorbe ale kotliť sa na to príliš nedalo a na takéto akcie sa chodí predsa hlavne kvôli tomu.
Wov, a potom prišlo aj na Zónu A, ktorú som videla myslím len druhý krát live, ale teraz s riadnou gráciou, keďže som sa vtlačila úplne ku zábradliu. A pre tých, ktorí ľúbia Koníkaodkazujem "Ou, pred PKO som od neho stála 3 a pol metra.". Zóna A teda určite aj predčila moje očakávania a to riadne. Nikdy som totiž nebola veľkým fanúšikom, ale tento ich koncert na počesť toho, že sa už 25 rokov nachádzajú na hudobnej scéne ma prinútil naštudovať si ich diskografiu.

Po Zóničke som sa presunula von, kde sa nachádzalo veľa super/opitých alebo teda superopitých ľudí s ktorými sme spievali až do Rakúska "nikdy ťa neopustím". Mám taký matný pocit, že práve hrali Psí Vojáci, ale na tých som sa teda veľmi nechytila, takže sa ďalej čakalo na Slobodnú Európu, ktorá celú akciu aj spolu s (ach, nepamätám si jeho meno) "tým chlapíkom z Lampy, čo sedí za internetom" vymyslel. Bolo to vystúpenie na ich 20tku a začali s ním asi štvrť hodinu po polnoci. Slobodka bola výborná, až na takú malú chybičku frontmana, ktorý citujem neznámu z kotla "Stál nad nami ako keby nás chcel ošťať, ale ruku nám nepodal!".

Tak toto by bola veľmi stručné zhodnotenie misie pod názvom "Bratislavský Undergroundový Majáles" a pre vás ostatných len jedna rada. Keď si myslíte, že určite nie ste tak sfajčený postavte sa pred zosilovače. Že čo, veď to vôbec nie je také hlučné? Oprava, ste nahúlený a bude vám krásne pišťať v ušiach ešte najmenej dva dni!
Tak aj sa lúčim a nezabúdajte "Na zdravie aj na vracanie, pivo, pivo, pivo, pivo!!!"

Fuck it, we will do it live by Wednesday 13. pt.1

2. prosince 2008 v 20:50 | Mišina_Sixx
Po dvoch spoločensky naozaj vyčerpávajúcich týždňoch, som konečne schopná, (alebo v to teda aspoň dúfam) napísať článok, ktorý by sa aspoň pokúsil opísať ten neopakovateľný zážitok z koncertu Wednesday 13, z dňa 11.11. Trochu sa síce bojím, že informácie o setliste budú viac-menej skreslené, vzhľadom na to, že už je asi mesiac po koncerte... Ale tak snáď mi ešte po mojom pařbovom maratóne trocha na pamäti zostalo...

V Randali som sa objavila asi tak okolo 8.45 a na mieste som sa stretla ešte s jednou holkou, s ktorou som mala tú česť "zoznámiť sa" na tomto blogu v deň koncertu, čo určite chcel niekto hore, pretože som našla asi jedného z mála šialených nadšencov tohto zombie hošana na Slovensku.

Prvé, čo ma zaskočilo, keď sme došli bolo strašne málo ľudí, čo pripisujem tomu, že o koncerte nemuselo byť dosť veľa ľudí informovaných, keďže sa nekonalo žiadne "plagátikové" promo a značnú časť mal na svedomí aj fakt, že bol utorok.

Druhé "zaskočenie", ale v príjemnom slova zmysle bolo pre mňa v podobe predkapeli, ktorou boli českí X-Core. Veľa som o tejto kapele nepočula, ale stihla som na nejakých stránkach započuť, že sú naozaj namakaní. Nuž, a ľudia, ktorí mali na svedomí túto informáciu sa určite nemýlili a ja som po prvej pesničke začala ľutovať, že som predsa len neprišla už od začiatku, keďže som z ich vystúpenia mala naozaj dobrý pocit. Chlapci skončili svoj set pár krát zakričali "Dekujeme Bratislavo!!!" a začali si baliť svoje saky-paky z pódia, aby uvoľnili miesto tej hlavnej hviezde.

Keďž sme čakali, že kým sa ľudia z Wednesday 13 nazvučia, pripravia, priopijú a vykonajú iné ľudské potreby, tak to bude trvať aspoň hodinu, takže sme sa vybrali k pultíku pre pivko, ktoré naozaj dobre padlo. Popri popíjaní piva, postávaní pri pódiu, očumovaní chlapcov z X-Core a rozprávaní sa o klasických predkonectových veciach sa na pódiu začalo niečo diať. Nie, žiadny Wednesday, len ujo, nazvime ho honosne "technik" (mimochodom nachádza sa na fotke v predchádzajúcom článku) sa začal "hrať" s nástrojmi a mikrofónmi. Slovnú zásobu síce nemal až takú originálnu, keďže do každého mikráku vždy hučal len "check, check, check", ale vyvážil to tým, že vyzeral ako prevtelenie Paul-a Gray-a, keďže mal na sebe kombinézu (no síce Wednesday 13) a masku, ktorá veľmi pripomínala tú Paul-ovu. Popri ňom na na pódiu s veľkými ováciami objavil aj bicman Jonny Chops, ktorý sa tiež začal trochu rozcvičovať.

Pri tomto všetkom do mňa moja "spolukoncertovníčka" drgla, zo slovami "TAM JE WEDNESDAY!!!!" A bol to on, rýchlejšie ako rýchlo prešiel cez Randál s kapucňou na hlave s černochom po boku a s pohľadom v zemi. No, jednoducho je to také utiahnuté chlapča.

A za chvíľu to prišlo. Svetlá zhasli a...

"Pokračování příšte."

Santana stále žije!

16. července 2008 v 13:01 | Mišina_Sixx
Santana, nie Santa ani nič podobné. Carlos Santana. Dúfam, že tu všetci viete, kto to je Carlos Santana a pokiaľ nie, po prvé by ste sa mali začať hanbiť a po druhé si rýchlo naklikať vo wikipédií jeho meno. Načo vlastne slúži toto výkladové okienko? Snažím sa vehementne
dostať k veci, resp. k tomu prečo sa jeho meno objavilo v názve môjho článku. Ja som sa
totiž ocitla na jeho koncerte, tu u nás v Bratislave, ani nie pred mesiacom a to presne 29. júna.
Už asi pol roka dopredu sa vedelo, že Santana aj so svojou rovnomennou skupinou u nás bude hrať. A ako väčšina populácie v mojom ešte sa našťastie dá povedať rannom veku som z toho nejaké veľké terno nerobila a asi posledná vec na ktorú som myslela by bolo, že sa na ten koncert , ktorý som vtedy považovala za stretnutie ročníkov ´55 a ešte staršej generácie vôbec pôjdem. Ale čo sa nestalo? Prvý Santanov pokus o vystúpenie, 26. júna zmarila obrovská prietrž mračien a ja som mala po tomto zásahu z hora zadarmo tri voľné lístky, ktoré som dostala do daru, keďže dotyčný sa nemohli zúčastniť náhradného termínu.
Rozhodla som sa teda ísť, veď za vyskúšanie nič nedám. Došla som na Inter tesne po ôsmej,postavila som sa pekne ku stánočku z občerstvením, ktorý bol asi 50 metrovod pódia a eštesom si ani nestihla odpiť z toho práve kúpeného piva a v mojich ušiach zaznelo niečo ako Lars Ulrich, Dave Lombardo a Joey Jordison dokopy. Okamžite sa môj pohľad upäl ku pódiu. Našla som si nejaké to miestečko s dobrým výhľadom, samozrejme blízko výčapu a sledovala som, čo sa to vlastne deje. Ten úžasný "drumsový" hluk mali na svedomí traja bubeníci, ktorým to naozaj fičalo. Postupne sa začali vynárať aj ďalší členovia "Santana bandu" a nakoniec sám veľký majster Santana so svojou Diablo Framus-kou. Začala som pozorovať ľudí okolo seba a naozaj som sa nemýlila, keď som očakávala päťdesiatnicku stretávku, avšak postrehla som aj dosť veľké množstvo mladých ľudí a aj zopár tých dlhovlasých chlapcov.
Na moje obrovské prekvapenie celý koncert bol naozaj úžasný a najviac musím oceniť prácu skupiny, ktorá bola viac než geniálna. Hlavne klávesák a všetci už vyššie spomínaný bubeníci. Na zahodenie však nebol ani basák, ktorý a to som si nemohla pomôcť vyzeral ako keby si pred koncertom natiahol veľmi, veľmi dlhú lajnu a so 99% presvedčením musím povedať, že ten čistý teda nebol.
Čo sa týka outlooku celej šou sa osvetľovači príliš nevyhrali, keďže to celé začalo dosť skoro a tma padla na štadión až okolo deviatej, ale to čo mohli urobiť, urobili dobre. Skupinu teda najprv pálilo už zachádzajúce slnko a potom už "len" svetlá reflektorov a to, že im bolo naozaj teplo dokazuje aj Santan-ov kúsok v podobe malého exhibicionizmu. Veľmajster si dal dole košeľu, čo sa veľmi čudujem, pretože vraj mu to jeho geriater neodporúčal.
Ak by som sa mala dať na cestu vyhľadávania negatív tejto šou, tak by mi napadli len tri veci a tie viac menej ani nesúviseli s koncertom. Po prvé ma strašne rozčuľovali, (alebo som ich ľutovala?) tí ľudia ktorý mali lístky za 3000 Sk
a sedeli 150 metrov od pódia, ale hlavne že sedeli. Druhá vec ktorá mi vadila bola, že za mnou stál chalan, ktorý vždy keď som sa otáčala aby som niečo povedala svojim "spolukoncertovníkom" nehybne stál s preloženými rukami a pozeral. Zlom nastal pri pesničke na ktorú sa nedalo netancovať, vtedy si začal poklepkávať prstom do rytmu...aspoň niečo. No a tretia záverečná vec, ktorá trošku obťažovala môj život boli dvaja skoro na mol opitý, (hm nie oprava) ožratý päťdesiatnici, ktorý sa dosť neodbytne snažili so mnou nadväzovať kontakt.
Pokiaľ ste sa náhodou dočítali až sem, zaslúžite si diplom a ja už mám na srdci len posledné riadky. Koncert bol naozaj, až gýčovo výborný a panovala skvelá atmosféra a rozhodne to bol plnohodnotný zážitok a treba sa pozastaviť aj nad faktom, že títo už postarší páni hrali dve hodiny v kuse! Najhlavnejšie je aj tak to, že Santana sa na javisku nerozpadol...

Do rodiny pribudla nová rubrika.

16. července 2008 v 11:33 | Mišina_Sixx
Pokiaľ si prečítate názov rubriky do ktorej patrí tento článok, docvakne vám, že táto nová rubrika bude hrdo niesť názov "Recenzie". S týmto počinom som sa síce začala vyhrážať iba nedávno, ale niečo sa vo mne zlomilo a ešte k tomu všetkému mám chuť si niečo napísať, takže dúfam, že v tejto rubrike spojím príjemné z užitočným a vy sa môžte začať psychicky pripravovať na moju recenziu jedného koncertu (myslím, že budete dosť prekvapený koho koncertu) a k tomu sa tu niekedy v dohľadnej budúcnosti môže objaviť recenzia jedného staršieho DVD, ktoré sa mi dostalo do rúk až včera. Nechajte sa prekvapiť, čo s tohto nápadu vznikne...
 
 

Reklama