Po dvoch spoločensky naozaj vyčerpávajúcich týždňoch, som konečne schopná, (alebo v to teda aspoň dúfam) napísať článok, ktorý by sa aspoň pokúsil opísať ten neopakovateľný zážitok z koncertu Wednesday 13, z dňa 11.11. Trochu sa síce bojím, že informácie o setliste budú viac-menej skreslené, vzhľadom na to, že už je asi mesiac po koncerte... Ale tak snáď mi ešte po mojom pařbovom maratóne trocha na pamäti zostalo...
V Randali som sa objavila asi tak okolo 8.45 a na mieste som sa stretla ešte s jednou holkou, s ktorou som mala tú česť "zoznámiť sa" na tomto blogu v deň koncertu, čo určite chcel niekto hore, pretože som našla asi jedného z mála šialených nadšencov tohto zombie hošana na Slovensku.
Prvé, čo ma zaskočilo, keď sme došli bolo strašne málo ľudí, čo pripisujem tomu, že o koncerte nemuselo byť dosť veľa ľudí informovaných, keďže sa nekonalo žiadne "plagátikové" promo a značnú časť mal na svedomí aj fakt, že bol utorok.
Druhé "zaskočenie", ale v príjemnom slova zmysle bolo pre mňa v podobe predkapeli, ktorou boli českí X-Core. Veľa som o tejto kapele nepočula, ale stihla som na nejakých stránkach započuť, že sú naozaj namakaní. Nuž, a ľudia, ktorí mali na svedomí túto informáciu sa určite nemýlili a ja som po prvej pesničke začala ľutovať, že som predsa len neprišla už od začiatku, keďže som z ich vystúpenia mala naozaj dobrý pocit. Chlapci skončili svoj set pár krát zakričali "Dekujeme Bratislavo!!!" a začali si baliť svoje saky-paky z pódia, aby uvoľnili miesto tej hlavnej hviezde.
Keďž sme čakali, že kým sa ľudia z Wednesday 13 nazvučia, pripravia, priopijú a vykonajú iné ľudské potreby, tak to bude trvať aspoň hodinu, takže sme sa vybrali k pultíku pre pivko, ktoré naozaj dobre padlo. Popri popíjaní piva, postávaní pri pódiu, očumovaní chlapcov z X-Core a rozprávaní sa o klasických predkonectových veciach sa na pódiu začalo niečo diať. Nie, žiadny Wednesday, len ujo, nazvime ho honosne "technik" (mimochodom nachádza sa na fotke v predchádzajúcom článku) sa začal "hrať" s nástrojmi a mikrofónmi. Slovnú zásobu síce nemal až takú originálnu, keďže do každého mikráku vždy hučal len "check, check, check", ale vyvážil to tým, že vyzeral ako prevtelenie Paul-a Gray-a, keďže mal na sebe kombinézu (no síce Wednesday 13) a masku, ktorá veľmi pripomínala tú Paul-ovu. Popri ňom na na pódiu s veľkými ováciami objavil aj bicman Jonny Chops, ktorý sa tiež začal trochu rozcvičovať.
Pri tomto všetkom do mňa moja "spolukoncertovníčka" drgla, zo slovami "TAM JE WEDNESDAY!!!!" A bol to on, rýchlejšie ako rýchlo prešiel cez Randál s kapucňou na hlave s černochom po boku a s pohľadom v zemi. No, jednoducho je to také utiahnuté chlapča.
A za chvíľu to prišlo. Svetlá zhasli a...
"Pokračování příšte."
